Hakuna Matata – Kili 2022

• fráza zo svahilčiny, jazyka hovoreného vo východnej Afrike, ktorý bol ovplyvnený arabskými a inými jazykmi. Výraz Hakuna znamená „neexistuje“ a výraz matata znamená „problémy“. Preto táto veta doslovne znamená „žiadny problém“. V krajinách ako Zanzibar, Tanzánia a Keňa sa bežne používa na označenie „všetko je v poriadku“ alebo „nebojte sa, byť šťastný“.

    Keď koncom minulého roku Marek prišiel s myšlienkou výstupu na Kilimanjaro určite netušil, že sa mu to môže splniť už o pár mesiacov. Dávnejšie som riešil túto možnosť priamo s ľuďmi z Tanzánie, takže slovo dalo slovo a koncom februára sme boli šiesti odvážlivci pripravení postúpiť túto úžasnú cestu od vstupu Marangu gate vo výške 1800m až po samotný vrchol vo výške 5895m. Každý sa do tohto dňa snažil nazbierať čo najlepšiu kondíciu. Marek zdolával tatranské kilometre a ja som trávil čas v posilňovni zdolávaním tisícov schodov na schodovom trenažéri. Myslím, že sme boli pripravení.

    Nastal deň „ D „ 23. február a sme sa dozvedeli nemilú správu, že šiesty člen nášho tímu , Marian, má covid. Tým pádom musel ostať doma a my sme sa na viedenské letisko vybrali v pätici. Cesta prebehla úplne v pohode, taxi na viedeňské letisko a odtiaľ Ethiopan Airlines cez Addis Abebe do Tanzánie na letisko Kilimanjaro. Na viedenskom letisku sme stretli početnú českú výpravu, ktoej členovia skôr vyzerali ako výletníci na safari. Časom sme zistili, že to budú tiež naši spolubojovníci pri zdolaní Kilimanjara.

    Letisko Kilimanjaro nás privítalo krásnym počasím o teplote asi 36°C. Nečakali nás tu žiadne divoké covid kontroly, aj keď na nete sme sa dočítali, že robia antigen testy. Už sme sa obávali tamojšej karantény. Nič nebránilo nasadnúť do minibusu, ktorý nás už očakával a vyrazili sme do mesta Moshi, kde sme sa ubytovali. Cestou sme vnímali tamojší život, častokrát odohrávajúci sa hlavne na ulici. Vítal nás hotelový bazén a hlavne pivo. Posledné chvíle relaxu a od nasledujúceho dňa sa už len šliape. Tu sa zoznamujeme s výrazom, ktorého sa už nezbavíme až do konca výletu. Tu majú všetci na všetko čas a k tomu krásne slovné spojenie „ Hakuna Matata „ V Európe sa musíme toho veľa ešte učiť, všetko sa dá aj v kľude a nie sa dokola naháňať. Večer sa zoznamujeme s Petrom, jedným z našich troch sprievodcoch. Spoločne nám skontroluje výbavu na turistiku a už aj ideme do postelí. Ráno sa skoro vstáva a vyrážame smer Maranagu Gate, odkiaľ začína naša 6-dňová túra.

Deň 01 : Marangu Gate 1800m – Mandara Hut 2720m

    Po hodine jazdy prichádzame na Marangu Gate. Sprievodcovia išli vybaviť rôzne povolenia, nosiči pomaly balia do vriec všetko potrebné na trek, medzi inými aj naše ruksaky. Nastáva váženie a podľa celkovej hmotnosti našej výbavy sa najímajú nosiči. Hmotnosť našej výbavy je 220kg, z toho vyplýva, že potrebujeme 11 nosičov. Nakoniec naša výprava obnáša 3 sprievodcov, 1 kuchára, 11 nosičov a 5 bojovníkov.

    Vyrážame okolo obeda. Prechádzame džungľou, pozorujeme voľne poskakujúce opice zo stromu na strom. Asi po 4 hodinách prichádzame do I. kempu Mandara Hut vo výške 2800m. Už teraz sme vyššie ako je najvyšší vrch na Slovensku. Vcelku v pohode zvládame túto prvú etapu. Ubytujeme sa v murovanom domčeku, trochu zatuchnutom, tak najprv poriadne vetráme. Už tam asi dlhšie nik nebýval. Vraveli, že počas covidu sa dosť obmedzili expedície na Kilimanjaro. Ale domáci s večným úsmevom na perách a pokrikom Hakuna Matata nedávali na sebe znať, že by mali nejaké starosti. Vetráme a dosť to tam obzeráme hľadajúc, či na nás nevybehne odniekiaľ nejaký pohyblivý tvor. K nášmu prekvapeniu nič, tak sa vybaľujeme.  Jeden z nosičov nám doniesol vedro s horúcou vodou a päť lavórov. O hygienu je tu postarané. To bude každodenný rituál pred a po túre. Blíži sa šiesta hodina – večera. Už sme veru vyhladli. Sme v očakávaní, čo nám náš kuchár pripravil. Marek už na nete preštudoval, čo býva na prvú večeru a mal pravdu. Ako predjedlo sme dostali pukance. Viac by potešili chipsy, ale asi to má nejaký hlbší význam a možno bude aj kino 😊.

    Na stole máme vždy pripravenú horúcu vodu, čaj, kakao, kávu. Prinášajú nám polievku, vravia tomu mixed soup. Taká biela, na výzor nič moc. Ale ak už aj Marek po lyžiciach ochutnáva , bude fajn. Veru aj tri krát sme si naložili. Hlad naučí každého. Následne prišli pečené mini kuracie stehienka, zemiaky a nejaký šalát. Pekne sa tu o nás veru starajú, schudnúť bude problém. Hodinku či dve posedíme spoločne s našimi českými bratmi, prehodíme slovko-dve a pôjdeme na domček. Ráno musíme byť v plnej sile. Ivan nám ešte púšťa dychové cvičenia, niektorí sa snažia, až kým sa pomaly nedusia. To vtedy, keď sa ozvalo :A teraz zastavte dych na 1,5 minúty . 😊

Deň 02 : Mandara Hut 2720m – Horombo Hut 3720m

    Vstávame. Výborne sme sa vyspali. Až na Bohuša, ktorý zápasí s črevami a lieta v jednom kuse. Je celý bledý, snaží sa to zastaviť kadejakými pilulami. My ostatní sa tešíme na raňajky. Klasika čaj a k tomu vajcová omeleta, palacinky a porridge ( anglická ovsená kaša ). Brrr. Vravíme kuchárovi, že kašu už ďalšie dni robiť nemusí. Pochopil. A ideme ďalej. Veľkú batožinu sme pripravili nosičom, my berieme príručný ruksak. Bohuš ten svoj dal sprievodcovi a v kŕčoch vyráža. Na prekvapenie všetkých má celkom dobré tempo. My pozadu sledujeme život v džungli. Objavili sme stromového medvedíka. Dnes nás čaká asi 7 hodinová túra. Krok za krokom stúpame do výšky 3800m. Začína sa už ozývať fráza : Už tam budem? Odpoveď razom zdomácnela : „ Almost there „. Hurá, už sa nám ukazuje v hmle náš kemp. Spoločná fotka po dosiahnutí kempu a ideme sa ubytovať. Máme krásnu drevenú chatku, len dve chyby má. Každý večer okolo šiestej tu začína duť severák a náš vchod je zo severu. Čo je ale horšie, škáry vo dverách, podlahe sú na toľko veľké, že nimi krásne prefukuje a otriasa celou chatkou. Po príchode klasika, hygiena a večera. Bohuš už celkom v pohode. Na večeru opäť biela polievka, dnes špagety a nejaký soós ako tomu vraví kuchár. Sme trochu opatrní ale je to chutné. Po večeri sme dali partičku kariet a pomaly sa zberáme už na spánok. Pokúšame sa všetkým možným upchať škáry, bodla by montážna pena. Takto zneužívame Paľovu tašku a niektoré z topánok. Stále fučí. Dnes sa do spacákov lepšie oblečieme. Ja dokonca aj s čapicou na hlave. Ťažká noc. Začínam aj ja zápasiť s črevami. By ste neverili aká dokáže byť obloha plná hviezd vo výške 3800m, keď už asi po 5-ti krát bežíte. Líham opäť do spacáku, chytá ma pre zmenu triaška, asi celková únava. Čakám už na ráno. Ivan, ktorý vraví, že ťažšie zaspáva, so mnou prehodí 2-3 vety a už ho počujem odfukovať. Chcel by som takto ťažko aj ja zaspávať. 😊

Deň 03 : Horombo Hut 3720m – aklimatizačná turistika 4200m

    Dnes je na pláne iba aklimatizačná turistika. Takže kľud, žiadne skoré raňajky. Pomaly sme sa rozmrazili, vyhnali „tučniakov“ z chatky, rýchla hygiena a raňajky. Ja dnes len poskromne, palacinky a horký čaj. Ostatní, teda okrem Bohuša sa vytešujú, že im viac ostane. Vychystáme sa a ideme pozrieť „Zebrie skaly“, o ktorých sa Marek dočítal, že sa nachádzajú iba v Národnom Parku Kilimanjaro. Je krásne slnečno ako aj ostatné dni. Bohuš vraví, že to vybavil. On kam ide, všade je pekne. No vychádza mu to zatiaľ. O také štyri hodinky sa vraciame do kempu a tešíme sa na obed. Už začíname snívať o našej domácej strave. Ale sme spokojní. Sú zemiaky, hovädzie a kuracie mäso. Ja pre istotu len zemiaky. Stále sme len na začiatku , vrchol výstupu nás len čaká. Dovtedy sa musím dať dokopy. Poobede len trochu leňošíme, musíme nazbierať sily na nasledujúci deň, ktorý bude dlhý a náročný. Dávame si opäť dychové cvičenia, ostatní sa slnia, či driemu. Na večeru kuchár nesklamal a opäť máme bielu polievku. K tomu mäso, ryžu a zase ten soós. Pozorujeme ostatnú skupiny. Je tu skupina Poliakov, Rusov spoločne s Ukrajincami a aj skupinka Španielov sa nájde. Dáme partičku kariet a ideme do spacákov. Zaškárovať diery v chatke – dnes som aj bundu mal na sebe, už môžem vyraziť 😊

Deň 04 : Horombo Hut 3720m – Kibo Hut 4720m

    To bola teda noc. Zažíval som to čo minulú, takže som sa vôbec nevyspal. Po raňajkách vyrážame a cítim, že to dnes bude veľmi ťažké. Ale na počudovanie cesta ubúda bez problémov. Prechádzame už do vyššieho pásma, stromy a kosodrevina sa vytráca. Ostáva len štrk, kamene a piesok. Kráčame a sily ubúdajú. Sledujem aj na ostatných, že sa im úsmev vytráca z tváre. Marek sa začína sťažovať na bolesti hlavy. Pavol , ten zápasil v noci podobne ako ja. Ivan, ten ide, ale vraví, že už melie z posledného. Na naše prekvapenie Bohuš, ktorý  mal pár dní dozadu zdravotné problémy, ide ako drak. Vidíme kemp ,konečne. Prichádzame k prvému domčeku a tu nápis : Ešte 1400m. Snažím sa nazbierať posledné sily a so sebazaprením šliapem, z nohy na nohu. Veľmi ťažko ale predsa sa blížim do kempu na ubytovanie. Konečne posteľ a vystriem sa. Sú asi 4 hodiny poobede, musím sa dať dokopy. Tlačím Paralen a magnézium, len aby som svaly trochu uvoľnil a dal sa ako tak do formy. Marek taktiež zaľahol s Paralenom. Ostatní neviem – zaspal som. Ale všetci sa snažíme nabrať sily. O pol noci sa ide na vrchol. Do šiestej sme všetci pospali, čaká nás večera. Ani mi moc nechuti ale musím niečo zjesť. Všetci si meriame kyslík v organizme, podľa sprievodcov je to v poriadku. Snažíme sa ešte zdriemnuť. Blíži sa polnoc. Kuchár nás zobudil, priniesol keksy a čaj, aby sme čo to pred výstupom ešte zjedli. Nastáva dlho očakávaný okamih. Obliekame sa, hore môže byť aj -15°C. Je polnoc, tma ako v roku. Len čelovky vidno. Asi to má význam, aby sme nevideli, do akého strmáku nás ženú. Nie je to dobré, cítim sa slabý ako mucha. Ale zatnem zuby a šliapem. Sprvu ideme všetci spoločne, postupne sa delíme. Prví idú Ivan s Bohušom a sprievodca Peter. Paľo s Marekom za nimi s Michaelom a potom ja s Onykom. Je to boj. Kráčam a snažím sa presvedčiť samého seba, že to dám. Ale s pribúdajúcim časom, metrami a prestávkami zisťujem, že asi nie. Chce sa mi hrozne spať. Sprievodca ma prebúdza, že tu spať nemôžem. Pred očami sa mi premieta film o horolezcoch v Himalájach, ktorý zaspali a zamrzli. Zaspať v týchto výškach je veľmi nebezpečné. Cítim, že je čas to otočiť. Som asi vo výške 5200m. tak sa točím aj so sprievodcom a pomaly schádzame do kempu.. Cesta dole je nekonečná, nohy už moc neposlúchajú. V kempe oddychujem, keď sa asi po hodine zjaví Pavol s Marekom. Mali tie isté pocity ako ja. Otočili to asi vo výške 5300m. Od sprievodcov sme sa dozvedeli, že Bohuš s Ivanom šliapu na vrchol. Máme radosť , že aspoň dvaja členovia našej výpravy budú stáť na vrchole najvyššej hory Afriky, majestátnom Kilimanjare.

Deň 05 : Kibo Hut 4720m – Horombo Hut 3720m

    Je niečo okolo obeda, keď sa vo dverách našej izby zjavia Bohuš a Ivan. Dokázali to. Úprimne im gratulujeme. Rozprávajú zážitky, ukazujú nám fotky z vrcholu. Nesie sa obed, no dnes veľkú škodu nerobíme. Klasika biela polievka, tak trochu sme odjedli. Ostáva mäso so zemiakmi. Len tak sa v tom prehrabávame. Dnes nám nejako nechutí. Po kratšom oddychu na izbe, hlavne Ivan s Bohušom, vyrážame na spiatočnú cestu do kempu Horombo. Už sme fyzicky na tom lepšie, cesta rýchlo ubúda. Okolo šiestej večer prichádzame do kempu. Meníme chatku s vchodom na južnú stranu. Konečne teplo v chatke, dnes pospíme veľmi skoro.

Deň 06 : Horombo Hut 3720m – Mandara Hut 2720m – Marrangu gate 1800m

    Dnes nás čaká návrat až ku Marrangu gate, miesta, kde pred 6-timi dňami tento trek začal. 19km, cca6-7 hodín chôdze a 2000 výškových metrov. Ešteže smerom na dol. Schádzame dole pozorujúc časť kosodreviny, ktorá zhorela pred dvoma rokmi pri veľkom požiari. Nohy bolia, ale vidina studeného piva nás ženie dole. Hurá sme tu. Marrangu Gate. Sprievodcovia vybavujú náležité papiere. My využívame prvú príležitosť na chladené pivko. Čaká nás ešte posledný obed pripravený našim kuchárom. To bola dobrota. Dal si záležať. Kura a opekané zemiaky. Prichádzajú naši sprievodcovia a dvom našim hrdinom odovzdávajú certifikát o zdolaní najvyššej hory Afriky – Kilimanjara. Všetci sme spokojní. Azda až na Mareka, ktorý sľubuje, že sa sem vráti a Kilimanjaro pokorí. Ja s Palom sme spokojní čo sme dokázali. Teraz už len cesta do hotela, bazén, pivko a užiť si trochu Tanzánie. Zajtra letíme domov.